predmet :

LEKÁRSKA ETIKA A BIOETIKA
    prednášajúci :  Doc. Nemčeková
   o predmete :  Lekárska etika a bioetika (2-2-0 zs) JLFUK 
  


pojem Dôstojnosť-3 najpodstatnejšie charakteristiky:
-rovnocennosť ľudí
-sloboda (možnosť rozhodnúť sa-vnútorná) 
-autonómia (možnosť samostatnosti-daná ostatnými)
stoici ako prví hlásali všeobecnú rovnosť ľudí (všetci sme deti jednej matky zeme), čo však v antike vtedy nemohlo obstáť
až kresťanstvo povýšilo slobodu a rovnosť na podstatu človeka
od veľkej francúzskej revolúcie-aj politická sloboda(sloboda aj v praxi-napr. volebné právo, ...)

Dôstojný prístup k človeku znamená:
a) prejavovať úctu k hodnote ľudskej bytosti, jej osobnosti a individualite, vrátane jej ochrany
b) rešpektovať slobodu, ktorá je špecifickým znakom ľudského bytia, konštitutívnym prvkom ľudskej existencie, ide o slobodu rozhodovať o sebe, priamo alebo sprostredkovane, na základe vôle,nezávislej na donútení
c) spravodlivosť (sociálnu,individuálnu), to znamená nežiadať ani nedostávať viac z hľadiska osobnej výhody, čo nevylučuje kompenzácie nevýhody. ide o rozdeľovanie hodnôt na základe rovnosti nie ako rovnakosti (potrieb, zásluh) ale ako rovnocennosti( v možnostiach prístupu bez znevýhodňovania)
...

Vedomie dôstojnosti
-založené na vzťahu človeka k sebe samému (má byť pozitívny, lebo nemôže žiť dlhodobo v konflikte sám so sebou (bez následkov psychických či somatických)
-hodnotenie vzťahu k sebe samému:
-ego vzniká prvým "ja" (asi v 3 rokoch života), keď sa dieťa učí diferencovať (vidieť ostatných a seba a odlišovať to)- potrebné sociálne prostredie
-hodnotenie podľa vlastných ambícií
-hodnotenie na základe porovnávania s inými
-potrebné sebapoznanie-predpokladom je schopnosť diferencovať seba a prostredie
-nestačí definícia,že človek je bio-psycho-sociálna bytosť
-podobne človek hodnotí vzťah k iným ľuďom:
-nielen rozlišovanie ja-iní, ale aj svoji-cudzí (základ netolerancie-psychologická tendencia "bližšia košeľa ako kabát")
-základom sebaúcty je, aby toto hodnotenie bolo aspoň do istej miery pozitívne (človek sa musí akceptovať taký, aký je)
-neznamená to však, že človek má byť spokojný aj so svojimi výrazne negatívnymi vlastnosťami, ale zmierenie sa s tým, čo naozaj nemožno zmeniť
-čo znižuje sebaúctu (u pacienta):
-závažné ochorenie -nemožno napĺňať ciele, obavy zo straty hodnôt, sociálnych vzťahov
-len veľmi málo ľudí má rado ochorenia (nozofili-napr. deti pri bežných ochoreniach, starí ľudia kvôli starostlivosti, určití neurotici)
-sprievodné javy, ktoré znižujú sebaúctu- telesné znetvorenie, zápach, imobioita, vzťah nahota (pyžama)-uniforma
-málo dôstojné podmienky-akceptovať ostych pri dg., th. ošetrovaní, hygiene (používanie zásten, minimálny počet ľudí pri vyšetrení,citlivosť personálu, schopnosť vžiť sa do prežívania pacienta, podrobne mu vysvetliť postup, aby sa necítil ako "hlupák", aby nebol neistý)
-informačná a sociálna izolácia-"terapeutická výsada", problémy komunikácie, málo podnetov, monotónnosť a osamelosť, ktoré vedú k psychickým stavom, úzkosti a pod. (osamelosť býva často aj príčinou samovrážd-môže vyplynúť aj zo strachu človeka z odmietnutia, zo strachu zdôveriť sa iným-nejde o samotu, ktorá je časo-priestorová)
-pozn.: anbivalencia-rovnaký vzťah k dvom rôznym hodnotám (napr. život-smrť), ktorá je veľmi traumatizujúca, lebo človek sa musí rozhodnúť medzi dvoma rovnocennými protichodnými preňno veľkými hodnotami
-príčiny samovrážd -ťažké životné situácie
-hnev (u dominantných osobností)-demonštratívna samovražda
-psychické poruchy
-bezmocnosť-u pacienta často spojená s fyzickou nemohúcnosťou (imobioita, inkontinencia, ...)